Vedeli Rimania o Japonsku?

V časoch Rímskej ríše bránili Parthovia starovekým Rimanom v postupe príliš ďaleko na východ a tvrdo bránili svoje obchodné tajomstvá a územie pred útočníkmi. S najväčšou pravdepodobnosťou rímska armáda nikdy nepostúpila ďalej na východ ako do západných provincií Číny.

Zatiaľ čo rímske znalosti o Ázii boli pomerne obmedzené, o Japonsku nevedeli.

Hoci susedné krajiny poznali Japonsko už na začiatku jeho histórie, Európa ho objavila až v 16. storočí a Rímska ríša padla okolo roku 400 n. l., teda takmer tisíc rokov predtým.

Koľko toho teda rímsky svet vedel o západnom svete a Východe?

Obsah

Objav rímskych artefaktov v Japonsku

天王星, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Počas kontrolovaných vykopávok hradu Katsuren v Urume na Okinawe v Japonsku boli objavené rímske mince z 3. a 4. storočia n. l. Našlo sa aj niekoľko osmanských mincí z roku 1600 [1].

Na niektorých rímskych minciach bolo poprsie rímskeho cisára Konštantína Veľkého, ktorý bol populárny pre svoje vojenské výpravy a prijatie kresťanstva. Z toho vyplýva, že tieto mince z Konštantínopolu boli privezené na 8 000 kilometrov vzdialené ostrovy Rjúkjú.

Hrad bol postavený asi tisíc rokov po 4. storočí a obývaný bol v 12. - 15. storočí. Do roku 1700 bol hrad opustený. Vynára sa teda otázka, ako sa tam tie mince dostali.

Cestovali rímski obchodníci, vojaci alebo cestovatelia skutočne do Japonska?

V histórii neexistujú žiadne záznamy o tom, že by Rimania odišli do Japonska. Pravdepodobnejšie sa zdá, že tieto mince patria do niekoho zbierky alebo sa na hrad dostali prostredníctvom obchodných stykov Japonska s Čínou alebo inými ázijskými krajinami.

Prepojenia s Áziou

Rimania boli zapojení do priameho obchodu s Číňanmi, obyvateľmi Blízkeho východu a Indiánmi. Rímska ríša pozostávala z územia nazývaného Ázia, ktoré sa dnes nachádza v južnej časti Turecka.

Rímsky obchod zahŕňal výmenu zlata, striebra a vlny za luxusný tovar, ako sú textílie a korenie.

V južnej Indii a na Srí Lanke sa nachádza množstvo rímskych mincí, ktoré poukazujú na obchod s rímskym svetom. Je celkom možné, že rímski obchodníci mohli byť prítomní v juhovýchodnej Ázii približne od 2. storočia n. l.

Keďže však miesta na Ďalekom východe Ázie neobchodovali priamo s Rímom, rímske mince nemali žiadnu hodnotu. Rímske sklenené korálky boli objavené aj v Japonsku, v pohrebnej mohyle z 5. storočia n. l. neďaleko Kjóta.

Neznámi prispievatelia, Public domain, via Wikimedia Commons

Čínsko-rímske vzťahy sa vyznačovali nepriamym obchodom s tovarom, informáciami a príležitostnými cestovateľmi medzi Čínou Han a Rímskou ríšou. Pokračovali aj s Východorímskou ríšou a rôznymi čínskymi dynastiami [6].

Rímske znalosti o Číňanoch sa obmedzovali na to, že vyrábali hodváb a nachádzali sa na ďalekej strane Ázie. Po Hodvábnej ceste, slávnej obchodnej ceste medzi starovekým Rímom a Čínou, sa vyvážal veľký objem hodvábu.

Konce tejto veľkej obchodnej siete obsadili dynastia Chan, resp. Rimania, stred obsadila Baktrijská ríša a Perzská partská ríša. Tieto dve ríše chránili obchodné cesty a nedovolili, aby sa k sebe dostali politickí vyslanci Číny Chan a Rimania.

Obchod s Blízkym východom prebiehal po kadidlovej ceste, pomenovanej podľa veľkého množstva myrhy a kadidla, ktoré sa po nej dovážali do Ríma. Obchod zahŕňal aj korenie, drahé kamene a textil [2].

Rozsah rímskeho prieskumu na Ďalekom východe

Rimania síce nepreskúmali až Japonsko, ale ich obchodné cesty viedli na Blízky východ, do Indie, Číny a ďalších oblastí západnej Ázie.

Súčasťou Rímskej ríše boli mnohé krajiny (alebo aspoň ich oblasti) v západnej Ázii a na Blízkom východe. Izrael, Sýria, Irán a Arménsko boli okrem iných krajín súčasťou Rímskej ríše, rovnako ako časti dnešného Turecka.

Rímske obchodné cesty prechádzali veľkou časťou kontinentálnej Ázie. Námorné cesty prinášali obchod z Blízkeho východu vrátane mesta Petra v Jordánsku.

Je možné, že niektorí grécki alebo rímski obchodníci navštívili Čínu. Čínska správa o rímskej diplomatickej misii sa s najväčšou pravdepodobnosťou vzťahuje na niektorých rímskych obchodníkov z Indie, pretože dary, ktoré títo Rimania predložili, boli miestne v Indii alebo na Ďalekom východe.

Podľa najstarších čínskych záznamov sa prvý oficiálny kontakt Ríma a Číny uskutočnil v roku 166 n. l., keď do čínskeho hlavného mesta Luoyang prišiel rímsky vyslanec, ktorého pravdepodobne vyslal rímsky cisár Antoninus Pius alebo Marcus Aurelius.

Obchodná sieť v Indickom oceáne bola len jednou z rozsiahlych obchodných ciest na krátke a stredné vzdialenosti, ktoré zahŕňali viaceré regióny, výmenu kultúry a tovaru [4].

Kedy sa Japonsko stalo populárnym?

Vďaka Marcovi Polovi sa stredomorský svet a zvyšok západnej Európy dozvedeli o existencii Japonska približne v 14. storočí. Dovtedy do Japonska cestovalo len niekoľko Európanov.

Od 17. do polovice 19. storočia bolo Japonsko dlhé obdobie izolované. Po väčšinu svetových dejín bolo izolované najmä preto, že bolo ostrovom.

Obrázok s láskavým dovolením: wikimedia.org

Marco Polo precestoval viacero miest, napríklad Afganistan, Irán, Indiu, Čínu a mnohé oceánske krajiny v juhovýchodnej Ázii. Vďaka jeho knihe o cestách s názvom II Milione alebo Cesty Marca Pola sa ľudia zoznámili s mnohými ázijskými krajinami vrátane Japonska [3].

V roku 1543 čínska loď s portugalskými cestovateľmi doplávala na breh malého ostrova neďaleko Kjúšu. To bola prvá návšteva Európanov v Japonsku, po ktorej nasledovalo niekoľko portugalských obchodníkov. V 16. storočí prišli jezuitskí misionári, aby šírili kresťanstvo [5].

Do roku 1859 mali Číňania a Holanďania výhradné obchodné práva s Japonskom, potom začali obchodné vzťahy Holandsko, Rusko, Francúzsko, Anglicko a Spojené štáty.

Záver

Rimania síce vedeli o niekoľkých ďalších ázijských krajinách, ale o Japonsku nevedeli. Až okolo 14. storočia sa Európa dozvedela o Japonsku vďaka cestám Marca Pola.