Obsah
Hory stoja pred ľudstvom ako obri, preto nie je prekvapujúce, že v nás často vzbudzujú pocity úcty a bázne. Akokoľvek bol človek skamenený, keď mal na tieto obry vyliezť, stále si vyžadovali jeho rešpekt.
Rozsiahlosť a neuveriteľná výška viedli mnohé kultúry k presvedčeniu, že hory dosahujú nebesá. Hory sú teda najbližšie, čo môžu ľudia dosiahnuť k nebesiam na pozemskej úrovni.
Mnohé náboženstvá a kultúry majú rôzne názory na symboliku a význam hôr. Poďme sa dozvedieť viac!
Hory symbolizujú pozitívne veci, ako sú: sloboda, dobrodružstvo, sila, ochrana, sila prírody a posvätnosť.
>Symbolika a významy hôr
![](/wp-content/uploads/ancient-history/132/4ezm1jcr62.jpg)
Hory sú často cieľom pútí, ktoré vedú k duchovnému prebudeniu. Okrem toho hory inšpirovali mnohých umelcov a spisovateľov k vytvoreniu neuveriteľných umeleckých diel.
Prečo ľudia symbolizujú hory?
Na hory sa odjakživa pozeralo ako na mocné a obdiv vzbudzujúce časti prírody. Človek sa nemôže necítiť inšpirovaný ich majestátnosťou, preto sú často námetom literárnych a výtvarných diel. Ľudia vždy vnímali hory ako zosobnenie slobody a dobrodružstva.
Pozri tiež: Top 15 symbolov plodnosti s významomHory však v minulosti symbolizovali nedosiahnuteľné kvôli nedostatku priechodov. To často znamenalo, že prvé civilizácie považovali hory za okraj sveta, pretože ich nemohli prekročiť.
Pozri tiež: Budhistické symboly sily s významomĽudia mali vždy tendenciu pripisovať význam veciam, ktoré považovali za väčšie, než sú oni sami, a hory sú silou moci. Nie je teda prekvapujúce, že hory boli považované za symboly veľkých vecí.
Sloboda
![](/wp-content/uploads/ancient-history/132/4ezm1jcr62-1.jpg)
Pre mnohých predstavujú hory dokonalú slobodu od obmedzení a stresu každodenného života. Sú turisti, cyklisti, ale aj tí, ktorí sa do hôr vydávajú príležitostne, a tí si s horami spájajú symboliku slobody.
Hory predstavujú maximálnu slobodu, pretože tak vysoko už na civilizačných pravidlách nezáleží. Nemusíte nič držať v sebe.
Môžete si vykričať svoju frustráciu, behať, spievať a tancovať, akoby sa nikto nedíval, pretože nikto sa nedíva. Na horách vám svedkom môže byť len rozľahlá príroda.
Dobrodružstvo
![](/wp-content/uploads/ancient-history/132/4ezm1jcr62-2.jpg)
Túžba ľudstva po dobrodružstve viedla k dnešnému prepojeniu. Túžba po dobrodružstve podnietila objaviteľov, aby sa vydali na cestu a prekonávali veľké vzdialenosti, hľadali spôsoby, ako zdolať hory a objaviť nové kontinenty.
Hory ponúkajú ľuďom množstvo ciest a nových vecí na objavovanie, čo nasycuje našu túžbu po dobrodružstve. Práve preto je turistika takým obľúbeným športom. Umožňuje ľuďom stratiť sa v prírode a objavovať nové veci.
Sila prírody
![](/wp-content/uploads/ancient-history/132/4ezm1jcr62-3.jpg)
Ak existuje niečo, čo ľudia odjakživa rešpektujú a považujú za mocné, sú to hory. Pre ľudí sú hory silou prírody, fyzickým prejavom jej plnej sily. Človek si nemôže pomôcť, ale keď stojí pred týmito velikánmi, cíti sa bezvýznamný.
Svojou neochvejnou silou pripomínajú ľudstvu, že príroda je sila, s ktorou treba počítať. V minulosti sa dokonca verilo, že hory sú spiacimi obrami, ktorí čakajú na prebudenie.
Okraj sveta
![](/wp-content/uploads/ancient-history/132/4ezm1jcr62-4.jpg)
Ak ste sa pozerali na staré mapy sveta, možno ste si všimli, že často končia na začiatku pohorí. Bolo to preto, lebo tam neboli bezpečné priechody, ktorými by ľudia mohli pokračovať v objavovaní.
Hory boli teda koncom cesty, čo viedlo ľudí k domnienke, že sú koncom sveta. Keďže nemohli prejsť cez hory, mnohé kultúry si dokonca mysleli, že za nimi už nič nie je.
Samozrejme, dnes, s technickým pokrokom, napríklad s lietadlami, sa už nedá prejsť žiadna hora, ale v minulosti sa právom považovali za koniec cesty.
Posvätnosť hôr
![](/wp-content/uploads/ancient-history/132/4ezm1jcr62-5.jpg)
Mnohé kultúry a náboženstvá v histórii ľudstva mali posvätné presvedčenie o symbolike a význame hôr. Mnohé hory na celom svete sa považujú za posvätné.
Podľa Edwina Bernbauma má väčšina posvätných hôr, aj keď sa líšia, podobné vzory a témy, ktoré sú zastúpené v určitej kultúre. Patrí k nim výška, stred, sila, božstvo, chrám alebo miesto uctievania, raj alebo záhrada, predkovia a mŕtvi, identita, zdroj, transformácia, inšpirácia a obnova.
Niektoré posvätné hory na svete sú tieto:
Hora Olymp
![](/wp-content/uploads/ancient-history/132/4ezm1jcr62-6.jpg)
Jednou z najznámejších posvätných hôr je hora Olymp v Grécku, ktorej vrchol sa považuje za domov starovekých gréckych bohov.
Podľa antických mýtov sa na vrchu odohrala aj vojna Titanov, v ktorej grécki bohovia porazili Titanov.
Hora Kailáš
![](/wp-content/uploads/ancient-history/132/4ezm1jcr62-7.jpg)
Túto horu v Tibete považuje za posvätnú päť náboženstiev: džinizmus, hinduizmus, bón, sikhizmus a ajavazhi. Podľa viery hinduizmu a ajavazhi je hora Kailáš domovom boha Šivu.
Podľa budhistickej viery je hora Kailáš domovom strážneho božstva Samvara a hora má nadprirodzenú moc, ktorá dokáže očistiť hriechy každého človeka za celý jeho život. Džainisti veria, že ich zakladateľ dosiahol osvietenie na hore Kailáš.
Vyznávači bónu veria, že na Kailáši žije bohyňa vetra, a sikhovia veria, že prvý sikhský guru navštívil horu počas tretej uddaši (duchovnej cesty).
Hora Meru
![](/wp-content/uploads/ancient-history/132/4ezm1jcr62-8.jpg)
Ide o kozmickú horu, ktorá je mimoriadne dôležitá v hinduistickom náboženstve. Hinduisti veria, že táto kozmická hora je stredom všetkého stvorenia a domovom bohov Šivu a Párvatí.
Podľa indickej mytológie sa tiež hovorí, že Slnko, Mesiac a hviezdy obiehajú okolo hory Meru.
Hora Sinaj
![](/wp-content/uploads/ancient-history/132/4ezm1jcr62-9.jpg)
Podľa Tóry je hora Sinaj miestom, kde Boh dal Mojžišovi desať prikázaní. Na úpätí hory Sinaj sa nachádza kláštor svätej Kataríny, ktorý založila cisárovná Helena, matka Konštantína, prvého kresťanského rímskeho cisára.
Umenie a literatúra
![](/wp-content/uploads/ancient-history/132/4ezm1jcr62-10.jpg)
Ako to už býva, umelci najprv videli a zachytili surovú krásu a emócie, ktoré hory vyvolávajú. Napríklad Leonarda da Vinciho veľmi inšpiroval výstup na Alpy. V jeho dielach Panna s dieťaťom a svätou Annou a Panna zo skál sa da Vincimu podarilo zachytiť pocity nekonečna.
Tizián je ďalším umelcom, ktorého hory výrazne inšpirovali. Jeho obrazy alpského podhoria vyvolávajú pocity túžby a hlbokej lásky. Najväčším symbolom veľkosti hôr je Giambolognova socha zosobňujúca Apeniny ako bradatého obra.
Aj mnohí spisovatelia boli hlboko dojatí horami. Bol to Jung, ktorého pri pohľade z vrcholu Rigi naplnila taká úcta, že bol presvedčený, že hory obsahujú Božiu podstatu.
Záver
Na záver možno konštatovať, že existuje mnoho rôznych názorov založených na kultúrach a náboženstvách. Napriek tomu môžu byť aj podobné, keďže mnohé kultúry považujú hory za posvätné. Zatiaľ čo na individuálnej úrovni sa hory spájajú so slobodou a dobrodružstvom.
Pre mnohých sú hory miestom, kam môžu ísť načerpať energiu z každodenného stresu.