Vláda v stredoveku

Vláda v stredoveku
David Meyer

Ak chcete lepšie pochopiť život v stredoveku, musíte pochopiť, ako bola usporiadaná vláda. Stredovek bol obdobím veľkého zmätku a vo vrcholnom stredoveku vládla vo vláde jedna moc.

Vládu v stredoveku možno rozdeliť do troch kategórií - raný, vrcholný a neskorý stredovek. V každom období vyzerala vláda inak. V neskorom stredoveku existovali v celej Európe dobre etablované monarchie.

Vysvetlím, ako sa menila štruktúra vlády v priebehu stredoveku, aby ste videli, kde sa začínala a končila v renesancii. Zamyslíme sa aj nad tým, akú úlohu zohrávala vo vláde cirkev a ako feudálny systém ovplyvnil vládu v stredoveku.

Obsah

    Ako bola štruktúrovaná vláda v stredoveku?

    Vláda sa v priebehu stredoveku veľmi menila. Stredovek môžeme rozdeliť do troch podkategórií :

    • raný stredovek (476 - 1000 n. l.)
    • vrcholný stredovek (1000 - 1300 n. l.)
    • neskorý stredovek (1300 - 1500) [3]

    Stredovek je vzrušujúci, pretože od začiatku do konca stredoveku sa toho veľa zmenilo. Pozrime sa, ako sa menila vláda v troch stredovekých obdobiach, aby sme lepšie pochopili vtedajšie vládne zriadenie.

    Vláda v ranom stredoveku

    Obdobie stredoveku sa začína po páde Západorímskej ríše v roku 476 [2]. Západorímska ríša sa snažila ovládnuť Európu a mala oporné body takmer v každom väčšom európskom štáte, ktorý dnes poznáte. Keďže sa mnohé krajiny vzbúrili proti rímskej nadvláde, v Európe sa po rozpade Západorímskej ríše vystriedalo niekoľko vodcov.

    Po rozpade Západorímskej ríše však mnohí Európania bojovali o moc. Ľudia s väčšou pôdou mali väčšiu moc a mnohí vlastníci pôdy sa považovali za pánov.

    V ranom stredoveku boli menovaní monarchovia. Tvrdili, že boli vyvolení Bohom, aby zjednotili a vládli krajine, a často bojovali s ostatnými o pozíciu kráľa. Nárok kráľa na trón bol krehký, musel splodiť dedičov a dokázať, že je skutočne právoplatným kráľom trónu.

    O titul kráľa bojovalo mnoho ľudí, takže na začiatku stredoveku sa v krátkom období vystriedalo mnoho rôznych kráľov. Okrem toho zahraniční útočníci častejšie ohrozovali bezpečnosť kráľovského postavenia a krajiny.

    Napríklad krátko po páde Západorímskej ríše bojovali malé kráľovstvá známe ako Anglovia a Sasi o moc, aby vytvorili Anglicko, keď ich napadli Vikingovia [1]. Okrem boja so susedom o moc ste teda museli brániť svoje krajiny aj pred cudzími útočníkmi.

    Na začiatku stredoveku teda v Európe neexistoval oficiálny vládny systém. Vtedajší poriadok spočíval skôr v získavaní väčšieho množstva pozemkov a moci a v boji o postup na vrchol. Vládny systém sa začal formovať, ale skutočne sa objavil až vo vrcholnom stredoveku.

    Pozri tiež: Vedeli Rimania o Amerike?

    Vláda vo vrcholnom stredoveku

    V období vrcholného stredoveku (1000 - 1300 n. l.) už bola v Európe definitívnejšia vládna moc. V tomto období bol vymenovaný kráľ, ktorého nárok legitimizovala rímskokatolícka cirkev. S podporou cirkvi získal kráľ moc vládnuť nad krajinami a ľuďmi vo svojej krajine.

    Panovníci v stredoveku boli ctižiadostiví ľudia a často bojovali o väčšiu pôdu a moc. Preto posielali vojakov na iné územia, aby dobyli krajiny a presadili svoju nadvládu. Postavenie kráľa bolo stále krehké, ale cirkev musela podporovať vládu uchádzača, ktorý chcel zvrhnúť monarchiu.

    Rímskokatolícka cirkev mala vo vrcholnom stredoveku najväčšiu moc [5]. Pápež menoval poradcov kráľa a mnísi a kňazi boli často zodpovední za správu financií kráľovstva. Kňazi tiež slúžili ako výbercovia daní a pisári pre kráľa. To znamenalo, že cirkev mala dôverný prehľad o tom, čo kráľ robí a ako spravuje svoje územie.

    Znamenalo to tiež, že cirkev mohla odvolať panovníka od moci, ak už nebol lojálny voči cirkvi, a to tvrdením, že nového kráľa si vybral Boh. Cirkev často tvrdila, že súčasný panovník neberie ohľad na záujmy ľudu a že je zlým kráľom.

    Rímskokatolícka cirkev mala vo vrcholnom stredoveku rovnakú, ak nie väčšiu moc ako monarchia a kňazi ju často využívali na získanie väčšej moci a peňazí. Ďalším vládnym systémom, ktorý fungoval vo vrcholnom stredoveku, bol feudálny systém [1].

    Feudálny systém opisuje vládny systém v stredoveku, keď králi udeľovali pôdu šľachticom. Títo šľachtici potom mali roľníkov, ktorí na pôde hospodárili. Za svoju prácu dostávali roľníci ubytovanie a mali zaručenú ochranu v prípade invázie [4].

    Mnohí z týchto vlastníkov pôdy slúžili aj ako poradcovia kráľa, čo im pomohlo zabezpečiť si svoje postavenie a kráľovi poskytlo lepší prehľad o potrebách jeho ľudu a jeho postavení. Samozrejme, mnohí z nich zneužívali feudálny systém a zle zaobchádzali so svojimi roľníkmi. Bolo len otázkou času, kedy bude feudálny systém spochybnený a nahradený.

    Vláda v neskorom stredoveku

    Koncom stredoveku sa v Európe dobre etablovala vláda a feudálny systém. V tom čase však bolo v Európe aj veľa problémov, pretože zmeny počasia spôsobili veľký hladomor. 100-ročná vojna medzi Francúzskom a Anglickom tiež znamenala, že vojaci a roľníci neprosperovali [3].

    Ľudia budú hladní a frustrovaní. Začali mať pocit, že cirkev a monarchia nemajú na srdci ich záujmy, a v celej Európe vzrástlo napätie. Významné boli aj križiacke výpravy vo vrcholnom stredoveku, ktoré pokračovali aj v neskorom stredoveku [2].

    Jedna udalosť však úplne zmenila feudálny systém, moc cirkvi a vládny systém v Európe počas neskorého stredoveku. Touto udalosťou bol dýmějový mor alebo čierna smrť [3]. Dýmějový mor bol chorobou, ktorú Európania predtým nepoznali, ale v priebehu troch rokov zabil približne 30 % európskej populácie [2].

    Zrazu nebolo toľko roľníkov na poľnohospodárskej pôde. Cirkev stratila väčšinu vplyvu na spoločnosť, pretože ľudia mali pocit, že ich opustila v čase núdze. Králi museli obnoviť vieru ľudí v nich a celý kontinent sa musel po dýmějovom moru obnoviť.

    Keďže cirkev stratila toľko moci, kráľ jej získal viac a stal sa oficiálnou hlavou štátu, teraz už pevne postavenou nad cirkev, pokiaľ ide o hierarchiu. Kráľ bol priamo zodpovedný za formovanie krajiny do jedného národa, ktorý mu bol verný a zjednotený proti cudzím útočníkom.

    Pozri tiež: Faraón Senusret I.: úspechy & Rodokmeň

    Feudálny systém stále existoval, ale vlastníci pôdy museli platiť korunke dane a podliehali zákonom a nariadeniam kráľa. Koncom stredoveku krajina našla určitú stabilitu, čo umožnilo vznik renesancie a veľkého výskumu [3].

    Trvalo dlho, kým sa v Európe v stredoveku vytvoril a presadil vládny systém. Takže dlhé obdobie bola vláda taká, ako rozhodol vtedajší kráľ. Vo vrcholnom stredoveku a neskorom stredoveku však môžete vidieť, že sa v súvislosti s vtedajšou vládou vytvára určitá štruktúra.

    Úloha cirkvi v riadení stredoveku

    Farári a ich ľudia v stredoveku v Anglicku.

    Obrázok s láskavým dovolením: flickr.com (CC0 1.0)

    Stručne som sa zmienil o úlohe cirkvi vo vláde v stredoveku, ale táto téma si zaslúži ďalšie skúmanie. Cirkev bola neoddeliteľnou súčasťou pri zakladaní a zabezpečovaní krajín v stredoveku. Aby sa človek mohol stať kráľom, musel mať podporu cirkvi a pápeža.

    Cirkev bola v podstate štátom a v ranom a vrcholnom stredoveku slúžila ako vláda [5]. Žiadne rozhodnutie sa neurobilo bez vedomia a prispenia cirkvi. Kráľ mal moc nad ľudom, ale cirkev mala moc nad kráľom.

    Ak mala cirkev pocit, že kráľ už nekoná v najlepšom záujme cirkvi, kňaz sa mohol postaviť proti jeho postoju a mohol byť vymenovaný nový kráľ. Preto bolo veľmi dôležité, aby sa kráľ riadil radami a rozhodnutiami cirkvi, ak chcel zostať pri moci.

    Cirkev bola zapojená do všetkých aspektov života všetkých spoločenských vrstiev, čo znamená, že mala najlepší prehľad o potrebách a názoroch každého človeka v krajine. Mohla kráľovi ponúknuť najlepšie rady, ktoré by boli prospešné pre väčšinu ľudí.

    Bohužiaľ, niektoré hlavy cirkvi (pápeži a kňazi) zneužívali svoju moc, čo prispelo k pádu rímskokatolíckej cirkvi v stredoveku. Po dýmějovom moru stratila cirkev väčšinu svojej moci nad kráľom a ľudom a nikdy sa jej nepodarilo túto moc získať späť [2].

    Feudalizmus v stredoveku

    Okrem cirkvi mali v stredoveku veľkú moc aj šľachtici a páni. Za svoje tituly museli šľachtici kráľovi dodávať vojsko a peniaze, aby mohli ísť do vojny a získať ďalšie územia. Šľachtici mali tiež veľký vplyv na kráľa a čím väčší majetok a bohatstvo ste mali, tým viac bolo váš hlas počuť na dvore.

    Feudálny systém zostal zachovaný aj v stredoveku, ale po vypuknutí dýmějového moru zaznamenal aj zmeny. Zrazu nebolo toľko roľníkov, ktorí by obrábali pôdu alebo slúžili ako vojaci, čo znamenalo, že roľníci boli viac žiadaní [2].

    Mnohí roľníci sa presťahovali do miest, kde mohli predávať svoju úrodu a zarobiť si lepšie ako na farmách šľachticov. Tento prechod dal roľníkom väčšiu moc a ich živobytie sa zmenilo, pretože šľachtici si uvedomili, že musia vyhovieť požiadavkám ľudu, aby zostali pri moci.

    Revolúcie boli v Európe ešte chvíľu vzdialené a mali prísť až po renesančných obdobiach. Stredovek však pripravil pôdu pre renesanciu, ktorá mala prísť, a vládny systém, ktorý vznikol počas stredoveku, sa udržal po celé stáročia.

    Záver

    Vláda sa v stredoveku veľmi zmenila. Z neexistujúcej vlády sa stala vláda riadená cirkvou. Na čele vlády napokon stál kráľ a jeho poradcovia, ktorých tvorili šľachtici a duchovní.

    Odkazy

    1. //www.britannica.com/topic/government/The-Middle-Ages
    2. //www.history.com/topics/middle-ages/middle-ages
    3. //www.khanacademy.org/humanities/world-history/medieval-times/european-middle-ages-and-serfdom/v/overview-of-the-middle-ages
    4. //www.medievaltimes.com/education/medieval-era/government#:~:text=Feudalizmus%20bol%20vedúcou%20cestou%20a%20statky%20v%20krajine.
    5. //www.wondriumdaily.com/the-medieval-european-society-in-the-early-14th-century/

    Obrázok v záhlaví s láskavým dovolením: flickr.com (CC0 1.0)




    David Meyer
    David Meyer
    Jeremy Cruz, vášnivý historik a pedagóg, je tvorivou mysľou za podmanivým blogom pre milovníkov histórie, učiteľov a ich študentov. S hlboko zakorenenou láskou k minulosti a neochvejným odhodlaním šíriť historické poznatky sa Jeremy etabloval ako dôveryhodný zdroj informácií a inšpirácie.Jeremyho cesta do sveta histórie sa začala počas jeho detstva, keď zanietene hltal každú historickú knihu, ktorá sa mu dostala pod ruku. Fascinovaný príbehmi starých civilizácií, prelomovými momentmi v čase a jednotlivcami, ktorí formovali náš svet, už od útleho veku vedel, že túto vášeň chce zdieľať s ostatnými.Po ukončení formálneho vzdelania v histórii sa Jeremy pustil do učiteľskej kariéry, ktorá trvala viac ako desať rokov. Jeho odhodlanie podporovať lásku k histórii medzi svojimi študentmi bolo neochvejné a neustále hľadal inovatívne spôsoby, ako zaujať a zaujať mladé mysle. Uvedomujúc si potenciál technológie ako mocného vzdelávacieho nástroja, obrátil svoju pozornosť na digitálnu sféru a vytvoril svoj vplyvný historický blog.Jeremyho blog je dôkazom jeho odhodlania sprístupniť a zaujať históriu pre všetkých. Svojím výrečným písaním, starostlivým výskumom a živým rozprávaním vdychuje život udalostiam minulosti a umožňuje čitateľom mať pocit, akoby boli svedkami histórieich oči. Či už ide o zriedkavo známu anekdotu, hĺbkovú analýzu významnej historickej udalosti alebo skúmanie životov vplyvných osobností, jeho podmanivé príbehy si získali oddaných fanúšikov.Okrem svojho blogu sa Jeremy aktívne zapája aj do rôznych snáh o zachovanie historických pamiatok, pričom úzko spolupracuje s múzeami a miestnymi historickými spoločnosťami, aby zabezpečil, že príbehy našej minulosti budú uchované pre budúce generácie. Známy pre svoje dynamické rozprávanie a workshopy pre kolegov pedagógov sa neustále snaží inšpirovať ostatných, aby sa ponorili hlbšie do bohatej tapisérie histórie.Blog Jeremyho Cruza slúži ako dôkaz jeho neochvejného odhodlania sprístupniť históriu, byť pútavou a relevantnou v dnešnom uponáhľanom svete. So svojou neuveriteľnou schopnosťou preniesť čitateľov do srdca historických momentov naďalej podporuje lásku k minulosti medzi nadšencami histórie, učiteľmi a ich dychtivými študentmi.